Pastierka vlkov / BEZ KULTÚRY NIE SME
Rozprávka o tom, ako sa z Červenej Čiapočky stane skutočné dievčatko Lina
(na motívy knihy Olega Šuka a Zuzky Šukovej O Červenej Čiapočke, ktorá tancovala s vlkmi)
Ticketkauf
Bratislavský samosprávny kraj už po štvrtýkrát v poradí pripravil podujatie na podporu banskobystrických divadiel spojené s diskusiou o vzťahu kultúry a spoločnosti, ktorým reaguje na zásahy vedenia banskobystrickej župy do kultúrneho diania a umeleckej tvorby zaznamenané v nedávnom období. Tentokrát je divadelný program podujatia venovaný deťom a mládeži – banskobystrické Divadlo Štúdio tanca sa predstaví s novou rozprávkou Pastierka vlkov a Bábkové divadlo na Rázcestí prinesie Náukobeh slovenčini. V sobotu po predstavení sa o moci umenia a umení moci s hosťami Zuzana Ďuricová Hájková, Ivetou Škripkovou a Pavlom Frešom bude rozprávať etnomuzikologička a redaktorka Jana Ambrózová.
Príbeh o priateľstve, porozumení a slobode, ktoré porazia strach.
O opätovnom prepojení s prírodou a tým prirodzeným v nás.
O túžbe duše a tela po nespútanosti.
Obrazy
Večera s rodinou / Vlčie historky / Strach / Stretnutie s vlčicou / Vlčia svorka / Les a slnko / Vietor/
Voda / Zem a Tanec s vlkmi / Opäť doma / Pod postieľkou
,,Dnes ti porozprávam príbeh, ktorý som počula rozprávať miestnych ľudí. Hovorili mi o dievčatku, ktoré volajú Pastierka vlkov. Voľne putuje krajinou so svorkou divokých vlkov. Raz ju vidno ako beží opreteky s nimi po lúkach. Inokedy ju zazrú, ako sa točí s vlkmi, smejúc sa, v krúživom tanci, na brehu rieky. Niekedy tíško sedí na vrchole kopca a pozoruje západ slnka. Vlci jej sedia pri nohách, alebo mlčky sedia v tráve. Vietor sa hrá s jej rozpustenými vlasmi. Zdá sa, akoby na niekoho čakala. A potom rýchlo, tak, akoby ich vietor niesol na svojich krídlach, zmiznú v hlbokom lese.” (Oleg Šuk a Zuzka Šuková: O Červenej Čiapočke, ktorá tancovala s vlkmi)
O Pastierke vlkov
Poznáte rozprávku o Červenej Čiapočke? Určite áno. A viete, že Červená Čiapočka bola len prezývka? Ako sa mohlo volať dievčatko s červenou čiapočkou v skutočnosti? To naše má meno Lina. A aká tá Lina je? Všelijaká. Zvedavá výmyselníčka, bojazlivá aj odvážná, nezbedná aj zbedná, keď je jej smutno, určite plače a keď je jej veselo, určite sa smeje. Je taká ako všetky deti. Jedného dňa ju nohy dovedú až do tajomného lesa, kde na ňu už niekto veľmi dlho čaká. Má štyri labky, sivú srsť, dlhý huňatý chvost, veľké biele zuby a volá sa Aúúúna. Je to vlčica. Skúste si nahlas vysloviť jej meno : Aúúúna...
Ale táto vlčica neurobí CHŇAP a HAM, ako nás to odmalička učia. Spolu s ostanými vlkmi zoznámi Linu s Lesom, Slnkom, Vetrom, Vodou a Zemou. So svetom, ktorý vidíme ale aj s vecami, ktoré len cítime. Aj v našom lese treba kráčať ticho a vnímať všetko naokolo. Tak pst! Aby ste rozprávku nevyplašili…
Prirodzenosť. Húževnatosť. Odvaha spoznávať.
Aj to nás oslovilo pri výbere detí do nášho nového predstavenia Pastierka vlkov. Mia a Eliška prišli k nám do divadla na tanečné kurzy ako trojročné, kedy sa začali spoznávať s tancom. Záujem, ktorý majú od začiatku, posúva dievčatká stále dopredu. Vyzdvihnúť môžeme u nich prirodzenosť, ktorú vidíme v ich tanečnom prejave. Naďalej ich sprevádza chuť spoznávať tanec, aby sa mohli približovať ku komplikovanejším pohybom, s ktorými sa stretli aj v novej inscenácii. Najkrajšou vlastnosťou je u nich radosť, ktorej sme sa nemohli nasýtiť počas tvorivého procesu našej rozprávky. (Lenka Rajchmanová, tanečníčka a lektorka oboch dievčat v kurzoch divadla pre verejnosť, kurzu Pohybovej prípravy pre deti a preto nosný prvok pri práci s deťmi v Pastierke vlkov)
„Najprv boli na svete kresby, potom útla knižka a nakoniec tanečné divadelné predstavenie Divadla Štúdio tanca v Banskej Bystrici, ktoré uviedlo v premiére úchvatný tanečno – divadelný kúsok nielen pre deti, Pastierku vlkov.“(Dáša Skařupová, Pastierka vlkov skrotí strach z neznámeho, Pravda 10.4.2017 https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/426036-pastierka-vlkov-skroti-strach-z-neznameho/
Zuzana Ďuricová Hájková
pôsobí ako choreografka, pedagogička a riaditeľka Divadla Štúdio tanca. Je absolventkou VŠMU v Bratislave v odbore choreografia a rovnako aj umeleckej stáže v Györskom balete v Maďarsku. Počas svojej profesionálnej kariéry pôsobila na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave, umelecky viedla súbor moderného tanca Auriga a Skupinu súčasného tanca.
Ako choreografka spolupracovala s mnohými divadlami na Slovensku, ale aj v zahraničí (napr. DAB Nitra, DJZ Prešov, BDnR Banská Bystrica, Klicperovo divadlo H.Králové, Východočeské divadlo Pardubice, Národní divadlo Praha). Pôsobila ako umelecká šéfka baletu Štátnej opery, ako zakladateľka a pedagogička tanečného odboru Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici. Od roku 1998 je riaditeľkou Divadla Štúdio tanca, profesionálneho tanečného divadla. Je držiteľkou 1. prémie v Celoštátnej československej choreografickej súťaži za projekt Stop, získala ocenenie za najlepšiu réžiu a choreografiu predstavenia Nové stromy vo mne a v roku 2009 hlavnú cenu festivalu DIV za predstavenie Blízkosť vzdialených. Za 18 rokov existencie divadla vytvorila dve desiatky autorských projektov, napr. Sattó-Tanec vetra, Tichá púšť, Tak dávno som Ti nenapísala, Lososy, Jadro, Očista, Márnosť nad márnosti a na Slovensku sa stala výraznou osobnosťou rozvíjajúcou povedomie v oblasti súčasného tanca.
DIVADLO ŠTÚDIO TANCA
je profesionálne tanečné divadlo pôsobiace od roku 1998 v Banskej Bystrici pod vedením Mgr. Zuzany Ďuricovej Hájkovej.
Jedinečné vo svojom umeleckom zameraní razí cestu autorskej tvorby, ktorá rešpektuje umelcov v ich tvorivom vyjadrení a názore. Kontinuálne podporuje vznik pôvodných tanečných inscenácií a ich pravidelné uvádzanie, do slovenskej divadelnej tvorby prináša aktuálne trendy. V rámci tohto poslania od svojho vzniku premiérovo uviedlo vyše štyridsať celovečerných inscenácií, tri predstavenia pre deti a množstvo exteriérových tanečných projektov. Od roku 2010 ako jediný zriaďovaný subjekt na Slovensku pôsobí na vlastnej stálej scéne.
V období posledného roka sa Divadlo Štúdio tanca stalo cez svoju tvorbu a aktivity aj občiansky činným subjektom, ktorý prevzal iniciatívu v boji za umeleckú slobodu. Ako silný názorový oponent sa postavilo pseudonárodným a pseudokultúrnym náladám spochybňujúcim potrebu súčasného umenia.
Divadlo Štúdio tanca svoje produkcie pravidelne uvádza na viacerých domácich scénach a Slovensko reprezentovalo na prestížnych medzinárodných festivaloch v Česku, Poľsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine, Rusku, Nemecku, Taliansku, Belgicku, Francúzsku, Egypte, Japonsku a Indii. Charakteristické umelecké atribúty mu priniesli množstvo ocenení, okrem iného je držiteľom Ceny primátora mesta Banská Bystrica a Ceny Ministra kultúry SR.