Festival OCHOTNÍCI, GASPAREGO (Liptovský Mikuláš): Mučeník
Festival OCHOTNÍCI
I. ročník
Jediný festival v Bratislave toho najlepšieho, čo sa vytvorilo v ochotníckom divadle
Festival je realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu umenia
Bratislava je slovenským centrom kultúry a umenia. Čo však už niekoľko rokov v hlavnom meste absentuje, je nielen tvorba, ale najmä prezentácia ochotníckeho divadla. V tomto prípade sa tvorba, súťaže, prehliadky realizujú v rôznych iných slovenských mestách.
Festival OCHOTNÍCI nadväzuje na minuloročný mikrofestival ochotníckeho divadla v Bratislave, I. ROČNÍK, a prináša do Bratislavy to najlepšie, čo vzniklo v amatérskom divadle v ostatnej sezóne. Jeho program tvoria inscenácie, ktoré sa v súťažnom systéme prehliadok dostali na celoštátne súťaže alebo na vrcholnú prehliadku, Scénickú žatvu.
Ticketkauf
Autor: M.Von Mayenburg, Preklad: K. Prasse Šelepová, Dramatizácia / úprava: Réžia: J. Mikuš, Špeciálne efekty: Stanislav Štofčík, Dramaturgia: J. Mikuš Hanzelová, Scénografia: J. Mikuš, Kostýmy: G. Paschová
Účinkujú: Benjamín Südel (žiak) J. Mikuš, Inge Südel (jeho matka) Ľ. Klimková, Erika Roth (biológia, chémia, zemepis), Georg Hansen (žiak) Ľ. Raši, Lýdia Weber (žiačka) B. Bohušová, Farár Dieter Menrath (náboženstvo) J. Markus Dörflinger (dejepis, telesná), Willy Batzler (riaditeľ) M. Kermiet
„Hru Mučeník premiérovo naštudoval súbor Gasparego. Hra je aj pre Mayenburga kľúčová – po rokoch vlažných textov sa tento počtom uvedení približuje k jeho úspešným drámam z konca deväťdesiatych rokov minulého storočia a začiatku nového. Vtedy, v období premileniálneho napätia, patril Mayenburg k neanglicky
píšucim priekopníkom novej drámy. Vraciam sa k tomuto obdobiu aj preto, že Mayenburg v Mučeníkovi nadviazal na silné momenty svojich vtedajších textov.
V tomto prípade sa inscenátori rozhodli inscenovať text v priestore stredoškolskej
triedy, ktorej lavice zdieľajú herci s divákmi. Jednotlivé výstupy sa odohrávajú v
triede a okolo triedy. Divák sa cíti ako súčasť deja, ako jeden zo žiakov, ktorého raz poučuje liberálny západoeurópsky vzdelávací systém, inokedy cirkev či sfanatizovaný mladý katolík Benjamin. Divák je tu na dotyk všetkého diania, ale inscenátori s ním nijako nepracujú, nechávajú ho iba vrátiť sa spomienkami do školských lavíc a sledovať zblízka príbeh Benjamina. Posadením divákov do scénickej „inštalácie“ sa otvára jeden kľúč k čítaniu prebiehajúceho divadelného večera – významy sa servírujú formou vizuálnych metafor a prežívania bežiacej performance – tak je to v prípade rituálu očistenia krvou, hodín biológie či návratu mokrého Benjamina z bazéna. V iných momentoch ale inscenátori ponúknu skôr dramatické divadlo a od performance s jej metaforickosťou a obrazivosťou ale aj odstupom vovedú diváka do dramatického divadla, hraného v zvláštnom priestore.“
(Ján Šimko, porotca Belopotockého Mikuláš)